Kto som?

Priateľ; by mohla byť odpoveď pútnika neznámym. Ale čo ak sa ma to spýta kamarát pre otvorenie nových obzorov. Vtedy by mala prísť odpoveď trochu iná ako v prvom prípade. Táto otázka je spojená s mnohými ďalšími: čo rád robím? aké sú moje vášne a túžby? mám ciele, ktoré chcem dosiahnuť? ktoré to sú? ako som doteraz žil? koľko ľudí som obdaroval a spravil šťastnými? cítia sa ľudia radi v mojej spoločnosti a sú ochotní ju vyhľadávať?

Tu je niekoľko otázok, na ktoré sa mi neodpovedá práve jednoducho, lebo odpovede nie sú podľa mojich predstáv. Istým spôsobom som zostal dieťaťom. Chcel som sa stať niekým veľkým a uznávaným bez toho, aby som pre to čokoľvek urobil. Chcel som sa takým stať bez cesty, ktorá k tomu vedie. A hlavne som zostal žiť bez vášne, bez činnosti, ktorú takýto status nevyhnutne vyžaduje. Dá sa povedať, že som o sebe len uvažoval, že sa raz stanem hrdinom široko uznávaným a známym ale pri tom som len sedel na stoličke a špáral sa v nose.

Teraz mi to príde hlúpe prečítať zopár kníh, pozrieť niekoľko dokumentov a zúčastniť sa niekoľkých zaujímavých prednášok v pochabom domnení, že pohár je naplnený. Jedna z vecí, čo tomu chýba je tá vášeň; chcieť vedieť stále viac, nespútane sa ponoriť do problematiky a začať sa s ňou hrať a spoznávať do detailov. Nachádzať vzťahy a prepojenia, pospájať si jednotlivé oblasti vedenia  a utvoriť si vlastný, ako sa vravieva, pevno-pružný pohľad. Túžba silná natoľko, aby prekonala nečinnosť a ľahostajnosť k životu, alebo sa to dá nazvať nesprávnou motiváciou. Áno, asi je to hlúpe snívať o tom byť majstrom v obore bez naozajstnej a silnej záľuby a nadchnutia.

V podstate mi to príde ako zle vytýčený cieľ, možno by to malo byť naopak. Najprv by som mal mať chuť niečo robiť, čo ma baví a túžim to komplexne rozvíjať a na základe toho sa rozvíjajú aj ostatné oblasti života a status majstra by prišlo potom ako nezamýšľané uznanie od ľudí.

Na druhej strane viem o sebe veľa vecí a stále sa spoznávam. Objavenie tohto vyššie zmieneného  mi len znova zrazilo korunu z hlavy, čo je pre mňa neoceniteľné.

A na záver citát:

"Choďte ďalej. Proste choďte ďalej. Nič viac na tom nie je a neexistuje žiadna finta, ako to uľahčiť. Proste choďte ďalej."

"A čo nájdete na druhej strane? Keď pôjdete ďalej?"

"Nájdete zase svoj život. Čo iné?"

"Sľubujete?"

"Nevyhnete sa tomu. Žiadna finta. Žiadna voľba. Proste chodte ďalej."

(Luis McMaster Bujold - Pamäť)